Saranghae Oppa 3. Kapitola

27. října 2012 v 16:16 | Ji~Ah
...................................................................................................
Vo štvrtok sme sa neučili. Teda, len ja a zvyšok skupiny, spolužiaci sa učili. Niekedy je výhoda vykonávať nejaké aktivity, ale dnes to bol fakt nerv a stres. Sedeli sme v malej miestnosti, kde sme sa pripravili, obliekli do kostýmov a naposledy precvičovali spev a celkovo text piesne. Pozrela som sa von oknom, mysliac si, že ma škaredé počasie zachráni od toho, aby som musela vyjsť na pódium. Počula som, ako sa hlučný dav deciek valí do miestnosti, kde máme vystupovať. Nič sa už nedalo robiť. Vzdychla som si a pripravila sa k dverám, aby som bola pripravená na príchod na pódium. Prvá šla Lesí, potom ja, Nikol, Mir, Megi a nakoniec Karolína. V peknom rade sme sa uklonili a mávali sme. Všetci nám tlieskali, celá škola. Dokonca i prváčikovia, ktorý nás videli vystupovať len na začiatku roka. Videla som všetky tie ich šťastné tváre, ktoré mi vyčarovali široký úsmev. Pripravili sme sa na svoje miesta a Lesí povedala názov piesne. Pustila sa hudba a začali sme. Bála som sa, že niečo pokazím, ale nestalo sa tak. V ten moment, keď som začala spievať tak sa všetok strach zo mňa vytratil a ja som sa zrazu cítila ako veľká hviezda.


Po všetkých pesničkách sme sa znovu uklonili a potom sme tam ešte stáli a ďakovali, že to pretrpeli a podobne.. Bol to nádherný pocit, keď sa skoro všetci postavili, keď sme šli znova do toho malého priestoru, kde sme sa obliekli aby sme mohli ísť domov. Cestou domov som mala pustené slúchadka a počúvala som song od SUJU A-cha. Ani neviem prečo som si ju pustila, keďže som jej prepočúvaná. Vonku bola zima a na zástavke keď som musela stáť bola ešte väčšia. Ostatné z 6Pandas majú šťastie, že bývajú rovno v meste. Ja bývam na dedine, ale som len jedna z toho mála, ktorá chodí pekne oblečená a vždy voňavá. Niektoré baby v dedine na to kašlú a tiež to tak vyzerá. Najradšej by som si ich vzala do rúk a hneď by sa nepoznali. Vytrhané obočie, nalakované nechty a upravené vlasy. To by im stačilo, aby vyzerali ako dievčatá a nie ako chalani. Stojím na zastávke a obzerám sa, či už mi ide autobus. Ľudia okolo mňa sa na mňa pozerajú, pretože o takejto hodine tu nájde len tých, čo blicujú. Nemám rada také pohľady, pretože to čo si myslia nie je pravda.
V autobuse si sadnem k oknu a pozerám sa na autá, ktoré idú okolo. Keď sa autobus pohol, tak so mnou zatriaslo. Myslela som si, že v autobuse bude teplo, ale bolo to naopak. Bola tam zima, tak ako vonku. Nevnímala som nikoho okrem hudby v mojich ušiach. Vždy keď sme zastavili na zastávke, tak som sa pozrela kto nastúpil. Nikto zaujímavý až po zastávku, kde som vystupovala. Vystupovala som prednými dverami a vrazila som do jedného, veľmi pekného chalana.
"Sorry" Ospravedlnil sa namiesto mňa a ja som sa len nemo pozerala do jeho očí. Trošku som očervenela, ale nakoniec som sa usmiala a rýchlo som zdrhla preč.
Doma som mala mamu, ktorá hneď vyzvedala ako bolo.
"Mami~.." Povedala som trošku otrávene. "Nechaj ma aspoň sa prezliecť a najesť! Ani nevieš, aká som hladná."
"Dobre. Prihrej si to." Šla som do kuchyne a prihriala som si segedínsky guláš. Moja mama ho vie najlepší široko-ďaleko. Alebo je to možno preto, pretože ho robí mama. Vzala som si lyžičku, a pustila som sa do jedenia. Bol i tento krát tak vynikajúci.
Keď som už dávala špinavý riad do umývačky riadu, pribehla mama že mi zvoní mobil. Podala mi ho a čakala, kým jej poviem kto to bol. Zdvihla som telefonát a tam sa len ozval neznámi mužský hlas, ktorý mi hovoril niečo kórejsky. Približne som vedela o čom hovorí, ale nevedela som zase všetko. Povedala som mu, nech mi radšej pošle mail alebo SMS, pretože mám zlý signál a že ho zle počujem. Viem že som klamala, ale z mailu si ten zvyšok čo som nerozumela preložím, alebo to dám preložiť Mir. Mir sa narodila v Južnej Kórei a na Slovensku žije už asi dva roky. Kórejčinu ovláda dobre, takže nám často pomáha aj s textami. Muž povedal, že mi pošle SMS, pretože môj mail nevie. A to mi mohlo aj dopnúť, že ho nemá..
Položila som hovor a moja úžasná mamička hneď na mňa vyskočila, kto to bol.. Mykla som ramenami a povedala som jej len to, že to bol nejaký Kórejec a že niečo po mne chcel. V tom moja mama začala mať o mňa veľký strach. Jemne som do nej kamarátsky štuchla a šla som do izby. Hneď za mnou prišla.
"Mami, neviem kto to bol. Príde mi od neho SMS a ja ju dám preložiť Mir, ona bude vedieť všetko. A potom sa uvidí, OK?" Ukľúdnila som ju a potom som zapla PC. Mama si na to šla urobiť kávu a ja som zapla Facebook. V tom mi prišla SMS a ja som ju otvorila. Skoro mi moje oči vypadli z dierok..
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amy (에이미) Amy (에이미) | Web | 27. října 2012 v 16:34 | Reagovat

oooo.... :D no tak to som zvedavá že čo je v tej sms!!:D teším sa na ďalšiu časť!! ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama